Grasalkovičov palác

Palác grófa Antona Grasalkoviča, poradcu Márie Terézie, bol postavený v 18. storočí za mestskými hradbami a stál osamotený na voľnom priestranstve. Dnes je neoddeliteľnou súčasťou panorámy centra mesta. Známy je tiež ako Prezidentský palác, pretože slúži ako sídlo prezidentky Slovenskej republiky. Pri vchode do paláca stojí čestná stráž a jej striedanie patrí k obľúbeným turistickým atrakciám.

Palác bol postavený mimoriadne prepychovo, v rokokovom štýle. V minulosti bol populárnym centrom spoločenského života šľachty. Legenda hovorí, že práve na jednom z bálov v Grasalkovičovom paláci vyznal vtedy mladý poslanec Uhorského snemu a nádejný politik Ľudovít Štúr lásku Adele Ostrolúckej.

Do súčasnej podoby bol palác upravený v štyridsiatych rokoch 20. storočia architektom Emilom Belušom. Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a symbolický kľúč od paláca prevzal prezident Michal kováč 30. septembra 1996.

Súčasťou paláca je aj kaplnka svätej Barbory, ktorá pôvodne stála samostatne. Palác nie je pre verejnosť prístupný, no návštevníkmi mimoriadne vyhľadávanou časťou paláca je záhrada v jeho zadnej časti, upravená vo francúzskom štýle. Záhrada nadväzuje na pôvodnú rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca v tesnom susedstve. V záhrade si okrem prechádzky a posedenia na lavičke môžu návštevníci vychutnať pohľad na viacero sochárskych diel (napr. jazdecká socha Márie Terézie) a fontánu s názvom Radosť zo života.

Námestie pred Grasalkovičovým palácom nesie názov po národnom buditeľovi, básnikovi a jazykovedcovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi. Avšak dodnes mu mnoho Bratislavčanov nepovie inak, ako “Mierko”, pretože počas minulého režimu nieslo názov Mierové námestie. Dominuje mu Fontána mieru, ktorá je dielom slovenského sochára Tibora Bártfaya.